16.6.2023 - deň 07 - KARANČ

"PEŤO JANKOVIČ":
Piatok 16.6. vyrážame pešo na Karanč, Cerová vrchovina. Po 11,5 km/hore 460 m sme späť. Po oprave prvého defektu, ktorý som zistil včera po návrate z večere ideme na obed. Po ňom opúšťame Šiatorskú Bukovinu cez Čakanovce na Rapovce. V Ipolytarnóci stojíme v zaujímavom infocentre, v Litke pod bránou domu pred búrkou. Dostali sme od tety aj kávičku. Prechádzame na Slovensko a cez Dolnú Strehovú, Pôtor a Dolné Strháre prichádzame do Modrého Kameňa. Tu končíme v ubytovni, o ktorej ani miestni nevedia a pritom je na hlavnom ťahu pri námestí. Bol to dobrý ťah Janka, vzhľadom na to, že večer začalo pršať. Bola to posledná možnosť ubytovania na trase na dlho. Dnes na biku len 59 km/700m hore. I keď nás ten dážď trochu zdržal, pôvodnou trasou sme mohli dopadnúť horšie. Mali sme šťastie, pekne nás búrka obchádzala.

"JÁN VIZVÁRY":
NVSP deň 7 nocovali sme na priváte v Šiatorskej Bukovinke. Ráno sme "vybehli" na vrch Karanč na SK-HU hranici. Po návrate oprava prvého defektu na Peťovom zadnom kolese, obed a presun bicyklami čo najbližšie k ďalším destináciám. Pôvodný plán cesty vedie aj po cyklotrasách lesom a mimo obcí. Bohužiaľ to podstatne znižuje rýchlosť jazdy a neuveriteľne naťahuje čas presunu. Predsa len, projekt sa volá NVSP najvyššie vrchy slovenských pohorí, nie najzaujímavejšie cyklotrasy lesmi a lúkami slovenských pohorí, žeeee ?? ?!?! V tomto duchu uprednostňujeme cesty pokiaľ možno s nízkou intenzitou dopravy. Našli sme zaujímavé miesto - osada Calamba na cykloceste z Čakanoviec do Ratky - kaplnka Panny Márie Sedembolestnej. Skratkou cez Maďarsko nás v obci Litke chytila poriadna búrka. Plán schovať sa v krčme nevyšiel, žiadnu nemali. Útočisko sme našli pod bránou domu jednej babičky. Aj káva sa nám ušla. Škoda len, že mi nevieme maďarsky a ona zase len tak. Nedizvieme sa teda, čo nám celý čas rozprávala. Nocľah máme pod hradom Modrý Kameň.